60 kapitola-konečne domov
28. 11. 2009
„Oci oci vstávaj mi už chceme ísť k mamičke“
Michael netušil čo sa deje len rozospato otvoril oči.Pred ním stali Princ a Paris a nadšene poskakovali.
Michael netušil čo sa deje len rozospato otvoril oči.Pred ním stali Princ a Paris a nadšene poskakovali.
„Už vstávam len mi dajte ešte chvílku“
„Oci no tak vstávaj mi už chceme vidieť mamičku už sa nevieme dočkať“
Michael sa zasmial a vzal si Paris a Princa k sebe na posteľ.
„A kde je Lisa?“
„Lisa musela ísť niečo vybaviť ale máme ťa pozdraviť“
Michael sa začudoval: „čo išla tak skoro ráno vybavovať?“
„Oci to nevieme len prosím podme už k mamičke..prosím prosím“
Michael pomaly vstal a vzal deti na ruky.Zišli dole schodmy do kuchyne kde sa naranajkovali a šli sa obliesť.
„Oci to nevieme len prosím podme už k mamičke..prosím prosím“
Michael pomaly vstal a vzal deti na ruky.Zišli dole schodmy do kuchyne kde sa naranajkovali a šli sa obliesť.
Michael sa priblížil k postielke kde spal Blanket.Dal mu nežnu pusu a on sa pomrvil.
Začal ho hladkať po líčku a Blanket nežne otvoril svoje očká ktore sa hrozne podobali tím Michalovím.
„AA tak už sa zobudil moj krásny synček“
Michael zobral Blanketa s postielky a začal mu dávať pusy.
Potom sa začali obliekať.Ani sa nenazdali a už všetci sedeli v aute a šli do nemocnice za Sam.
„A oci?,“
„Ano?“
„Kedy príde mamička domov?“
„Ach no tak o 3 dni by sme ju už mali mať doma.“
„Ach no tak o 3 dni by sme ju už mali mať doma.“
„Až o 3?..Nám je za nou smutno“
„Aj mne a hrozne“
„Aa oci vždy ked me boli smutny tak si niečo urobil aby sme smutny neboli.“
Michael sa zasmial.
„A čo by ste chceli teraz?“
„Chceme aby si sa porozprával s lekárom aby prisšla mamička skor domov..prosím“
„No ale ja neviem mamička ešte musí odpočivať“
„Oci prosim“
„No tak dobre ja sa teda pokusim“
„No tak dobre ja sa teda pokusim“
Auto zrazu zastalo a už stáli pred nemocnicou kde bolo kopu fanyniek.
Veľmi tažko sa medzi nimi predrali ale nakoniec sa im to podarilo a stáli v nemocnici.
„Detičky podte somnou musíme ísť za mamičkiným lekárom spytať sa či si ju možme zobrať domov“
Deti poslušne nasledovali Michaela.Michael zastál pri velkych dverach.Zaklopal a otvoril mu pán ktorý mal cele sivé vlasy a veľke brucho.
Deti poslušne nasledovali Michaela.Michael zastál pri velkych dverach.Zaklopal a otvoril mu pán ktorý mal cele sivé vlasy a veľke brucho.
„Dobrý den Michael ahojte deti“
„Dobry mi sme sa s vami prišli porozprávať“
Lekár sa zasmial: „Hm no tak o čo ide?“
„Chceme aby ste pustili mamičku domov“
„Chceme aby ste pustili mamičku domov“
„No poviem vám pravdu ešte som ju dnes nebol pozrieť ale jej stav sa zlepšil takže ak chcete tak si ju možte zobrať domov ale samozrejme na vlastné riziko.
Michaelovi sa rozžiarili očka.
„Jasné tak podme zanou“
Michael podpísal nejaké papiere a už smerovali k Sam.
„Mamiiiiii“
Deti sa rozbehli k Sam a začali ju obímať a rozdávať jej pusy.
„Ahojte tak dlho som vás nevidela hrozne ste mi chýbali“
„Máme pre teba prekvapenie“
„Pre mna a ake?“
„Pre mna a ake?“
Michael medzitím vošiel do izby.
„Ahoj Sam bože tak si mi chýbala“
Prišiel k Sam a dal jej krásny bozk.
„Už ti deti stihli povedať že ťa berieme domov?“
Sam sa začala smiať“
„Hmm myslím že to bolo to prekvapenie“
Komentáre
Prehľad komentárov
prosimmmmmmmmmmmmmmmmmm este jednu chcem vediet co spravi Sam
cecene
(ulik15, 28. 11. 2009 15:04)joj vikus ti si super ze to pises + dada hhhh sa tesim na nove
budeee
(dada, 28. 11. 2009 15:00)teraz píšem este jednu kapitolu ale ta bude viac intimčo:D
krasne
(bubik, 28. 11. 2009 14:50)taq toto je ale krasne no len nech uz idu domov nech su vsetci spolu a dajte este dnes jednu aspon kapitolu prosimmmm
Michael
(Michael, 28. 11. 2009 15:22)